Celý svet prežíva snáď najväčšiu zdravotnú výzvu za posledné dlné desaťročia. Zomierajú ľudia, kolabujú zdravotné systémy, ale bezohľadnosť a egoizmus niektorých skupín nepozná hranice. Keď som v útlej mladosti hral hokej, tak už na tréningoch akýkoľvek aj najmenší pokus o neférový zákrok bol zo strany trénerov trestaný nekompromisne vylúčením na tréningu. Bitky ani neprichádzali do úvahy. Dnešný hokej je plný agresie a osobných útokov medzi jednotlivými hráčmi. Podľa dnešných kritérií je bitka bežným javom. Preto nechodím na hokej a ani ho nepozerám v televízii. Agresivita na cestách mi postačuje.
Funkcionári slovenského hokeja sa hrdo prihlásili k tomu, že Slovensko nemá dostatok problémov s pandémiou, zdravotníctvo má pravdepodobne prebytok voľných lekárskych kapacít a náš finančný rozpočet je tak prebytkový, že radi podporíme hokejové majstrovstvá sveta o ktoré nikto nemá dnes záujem. Všetci priznávajú, že jediným účinným liekom na prebiehajúcu pandémiu je izolácia a minimálna migrácia obyvateľstva. Celý svet a Európa nie je výnimkou hľadá cestu ako neohroziť životy svojich občanov a pritom im ponechať maximum doterajšieho spôsobu života. Zatiaľ nikto nenechádza vyhovujúce riešenie.
Slovenskí hokejoví funkcionári ho však našli. Pritiahneme úplne zbytočne tisíce ľudí do Bratislavy, aby sa tu mohli odohrať majstrovstvá sveta v hokeji, aby sme do mesta pritiahli tisíce a tisíce potenciálne infikovaných ľudí. Funkcionári slovenského hokeja potvrdili absolútnu stratu dajakých tých povestných koliesok v hlavách. Odporúčal by som im minimálne virtuálnu prehliadku covidových oddelení v nemocniciach, aby vysvetlili pacientom, ktorí bojujú o trošku vzduchu pre svoje pľúca. Tam pri lôžku by im mohli porozprávať o prínose usporiadania hokejových mastrovstiev sveta v hokeji, o tom, že chýbajúci personál nemocníc s radosťou bude slúžiť a držať pohotovosť na hokejovom štadióne, aby mohol “športovcom” zašívať roztrhnuté obočia alebo vybité zuby pri čistom športovom zápolení. Mesto Bratislava ako vlastník hokejovej haly by v záujme ochrany svojich obyvateľov k tomu tiež mohlo povedať svoje stanovisko.
Úroveň slovenského hokeja nabrala trajektóriu voľného pádu. Pravdu povediac vôbec mi to nevadí lebo ja osobne nevidím dnes žiadny prínos hokeja k pohybovým aktivitám mládeže. V minulosti hokejové vzory pritiahli v zime na zamrznuté klziská tisícky mladých dzurilov, nedomanských, ktorí sa celé dni preháňali po bratislavských jazerách a sídliskách, ktoré im rodičia upravili nočným polievaním na klziská. Dnešné klimatické podmienky tomu už neprajú a trendy nahrávajú zmene klímy v našom regióne. Dnes je hokej určený pre zopár detí solventných rodičov, kde skutočných talentov nie je veľmi na rozdávanie.Takže ten voľný pád úrovne slovenského hokeja je zákonitý.
Takže pri mojom laickom pohľade na slovenský hokej, považujem tento úmysel funkcionárov slovenského hokeja za čin hraničiaci s činom všeobecného ohrozenia, ktorý by si podľa môjho názoru zaslúžil dajaké odborné medicínske vyšetrenie, ako to teda s tými kolieskami v hlavách funguje lebo dnes sme svetovým lídrom v počte cividových úmrtí na počet ovbyvateľov. Alebo je záujjmom slovenských hokejových funkcionárov si tento trend udržať?