Majstrovská sveta v hokeji, parkovacia politika v Bratislave, voľby,......

Autor: František Lefler | 20.5.2019 o 8:09 | Karma článku: 1,00 | Prečítané:  225x

Čo majú tieto  nesúvisiace oblasti spoločné? V princípe nič, v zásade všetko, lebo všetko to  dajako organizujú Slováci.

My Slováci, hlavne tí hejslováci,  tvrdíme, že sme Slovania a v zásade by sme mali držať pohromade a spolu. Ale naša skúsenosť hovorí niečo úplne iné. Podobnú skúsenosť majú aj Poliaci a najnovšie Ukrajinci. S tým nič neurobíme lebo susedov si nemôžeme vyberať. A národ nepresťahuješ.

Neostáva nám nič iné, len si hľadať lepších kamarátov. Chvalabohu sa podarilo, takže buďme radi, nemusíme sa im podlizovať, stačí len, aby sme držali v zásadných otázkach spoločnú líniu. Úplne ideálne by bolo, ak by sme do toho dokázali vniesť aj niečo naše, čo by pozitívne pôsobilo pre všetkých.  Žiaľ to nerobíme a začínam mať obavu, že to nie je z toho dôvodu, že by sme zámerne cítili potrebu škodiť, ale ťažko povedať, či sme toho vôbec schopní.

Nemáme žiadnu merateľnú definíciu pojmu veľmoc. Aj z toho dôvodu, si nahovárame, že sme hokejová veľmoc. Výsledky posledných rokov ale ukazujú, že v hodnotení nášho hokeja sme všetko, len nie veľmoc. Najznámejší slovenský hokejový klub ovládli ľudia s veľmi pochybnou reputáciou, prisali sa rôznymi chodníčkami na vyciciavanie verejných zdrojov a z bývalej pýchy slovenského hokeja ostala akurát tak hanba slovenského hokeja. Predchádzajúci “najlepší” primátor Bratislava umožnil klubu neplatiť a dlžoby dnes dosiahli úroveň, ktorá ohrozuje fungovanie vlastníka štadióna. A nový primátor prežíva pravdepodobne bezsenné noci lebo verejne deklaroval ukončenie zmluvy neplatičovi a splnenie svojich sľubov už pomaly odsúva a odsúva. Hokejová generalita naďalej organizuje majstrovstvá sveta, ktoré v konečnom dôsledku uhrádza štátny rozpočet, starosta mestskej časti porušuje všetky možné zákonné normy platné na Slovensku, len aby vyšiel v ústrety a organizoval takéto podujatie v širšom centre mesta. Inde by sa nad tým rozum zastavoval, na Slovensku sa to považuje za hrdinský čin.  Zriaďuje opilecké zóny pod oknami obyvateľov, ktorí 2 týždne kvôli hluku nespávajú, doprava kolabuje a starosta si už pripisuje predvolebné body. Ak slovenský hokej bude pokračovať v tejto zostupovej trajektórii, tak už nebude dôvod čokoľvek organizovať a obyvatelia si oddýchnu.

Parkovacia politika, resp. jej pravidlá údajne pripravil už predchádzajúci primátor. Teraz sa principiálne prerábajú. A neviem prečo. Jeden primátor bol génius a druhý je neschopný? Alebo to je naopak?  A pritom tento systém funguje v celej civilizovanej časti Európy. Takže by prakticky stačilo použiť Ctrl+C a prolém by bol vyriešený. 

To je ale asi pohľad amatéra, čiže mňa. To je tak zložité, že desiatky poslancov, rôzne výbory, odborné komisie, znalci opätovne vyrábajú, prerábajú to, čo už raz vymysleli, teraz ale zistili, že by to nefungovalo, takže z roku 2020 sa riešenie odkladá najskôr na 2021, teda ak všetko dobre pôjde. Predpokladám, že to ale celé zastaví problém s verejnými obstarávaniami a pred ďalšími voľbami bude mať ďalší primátor predvolebnú agendu. A kto za to celé môže? Trendové by bolo povedať, že Brusel.

Tých oblastí, kde preukazujeme svoju neschopnosť správnym a nadčasovým spôsobom  riešiť problémy je neúrekom. A ideme od mantinelu k mantinelu.

Naši starí rodičia v minulosti rozhodli, že budeme priatelia s fašistami, takže sme v jednom šíku s Nemeckom prepadli pre zmenu my ďalších Slovanov, čiže Poľsko a boli sme nápomocní pri riešení židovskej otázky posielaním nepohodlných do koncentračných táborov. Potom sme prezliekli kabáty, fašizmus sme zavrhli a pustili sme sa pre zmenu do budovania komunizmu. Vďaka dejinám, ani tento zločinecký režim neprežil.

A čo dnes? Na hokejových majstrovstvách sme do počtu, parkovacia politika v Bratislave tak skoro nebude, skrachovanci budú naďalej vytvárať dlhy, v parlamente spolupracujú komunisti s fašistami a takto by sa dalo pokračovať ďalej. 

V rámci EU je nás obyvateľov 1% z celkového počtu. Chvalabohu prakticky bezvýznamní. Podľa preferencií tam voliči pošlú výkvet národa, zástupcov fašistov, ktorí nedokážu poslať ani e-mail, opäť ďalších komunistov,..... Na bilboardoch majú poniektorí texty v zmysle používania zdravého rozumu. To všetci veľmi radi privítame, ale  nerozumiem tomu, že prečo ho títo kandidáti nepoužívali doteraz.

Verím tomu, že my, všetci ostatní, ktorí s politikou nemáme nič spoločné, ani nie sme od politikov závislí, si pozrieme hlavne doterajšie skutky kandidátov, nie sľuby, ale skutky a začneme to u nás skutočne zlepšovať.  Voľby do samospráv a prezidentské voľby dávajú nádej.  Nepremrhajme ju.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Potrebovali ísť k blízkym a nepustili ich. Neboli privilegovaní ako Kollár

Nemocnice väčšinou púšťajú príbuzných k zomierajúcim.

Návštevy Kollára v nemocnici volajú po demisii

V druhom slede kandidátov na politický koniec sa tlačia glosátori.


Už ste čítali?