Zdražovanie naše každodenné

Autor: František Lefler | 31.12.2018 o 9:26 | Karma článku: 1,80 | Prečítané:  657x

Zdražovanie je v ekonomike chorý prvok. Znamená to, že jeden z výmenných prostriedkov, ktorým sú peniaze, stráca svoju hodnotu.

Čo sú peniaze? V podstate sú to len papieriky, ktoré vydávajú prostredníctvom svojich inštitúcií jednotlivé národné banky, ktoré sa nazývajú aj centrálnymi bankami a ktoré slúžia ako zákonné platidlo. Tieto papieriky majú prakticky nulovú hodnotu. Ich hodnota sa odvíja od miery naivity všetkých subjektov v hospodárskom cykle, ktorí dôverujú vládam v ich sľube, že tieto papieriky sa dajú vymeniť za niečo skutočne hmatateľné, ako sú potraviny, oblečenie, bývanie a ďalšie uchopiteľné statky.

Prakticky všetky krajiny v 20.storočí upustili od viazanosti svojich peňazí, čiže papierikov na dáky hmatateľný, merateľný fyzický prvok, ktorým bolo hlavne zlato. Čiže nikto negarantuje, že za napríklad jedno euro dostanete presne určené množstvo zlata. Na rozdiel od minulosti teda centrálna banka vytlačením peňazí už neručí vôbec za nič. Teda ani teoreticky, na rozdiel od minulosti nikto neurčuje, čo za to svoje euro, dolár, korunu, forint máte dostať. Takže hodnota týchto papierikov je len uveriteľná ilúzia ich držiteľov, že disponujú dákym skutočným majetkom.

Prečo vlastne takýto nezmysel funguje? Nedôverujeme sami sebe, nedôverujeme svojim susedom, ale dôverujeme dajakým bankárom. Čiže osobám a inštitúciám, ktoré zarábajú na našej dôvere v tieto papieriky.

Podľa mňa vrcholom tejto naivity sú virtuálne meny. Za klasickými menami stoja štátne inštitúcie a jednotlivé krajiny, alebo ich zoskupenia, akým je napríklad aj Európska únia. Ľudia, aj inštitúcie sú ale tieto virtuálne meny ochotné nakupovať. Otázku prečo je to tak, je podľa mňa vhodné smerovať namiestov ekonómov skôr psychiatrom. Vymeniť papierik krytý sľubom krajiny za dajaké číslo vo virtuálnom priestore už samo o sebe by malo byť výmenným lístkom na liečenie. Dnes je ale možné prakticky všetko.

Tlač a vydávanie papierikov so sebou prináša infláciu. Stretávame sa s ňom bežne, valí sa na nás z každej strany. Inflácia je znížením hodnoty peňazí, čiže za svoje ťažko vydreté papieriky dostanete stále menej protihodnoty. Komu to vyhovuje? Nám, bežným spotrebiteľom určite nie. Inflácia ale len zabezpečuje rovnováhu peňazí a merateľných statkov v hospodárskom priestore. V praxi to znamená, že jednotlivé krajiny nedokážu svoju spotrebu držať na uzde a vydávaním peňazí, čiže tlačou papierikov si zabezpečujú neférovú výhodu oproti ostatným. Ak si jednotlivec vytlačí peniaze, tak ho štát s drvivou rozhodnosťou prehlási za zločinca a uvrhne do väzenia. Ale štátu sa nestane nič a dokonca už presvedčil svojich obyvateľov, že mierna inflácia je žiadúca. Ale pre koho? Akurát tak pre toho, kto nič netvorí, akurát bez zodpovedajúcej protihodnoty spotrebúva tieto peniaze. Čiže pre štát. Pre bežného človeka to znamená, že za hodinu práce dostane určitý počet papierikov, za ktoré si kúpi stále menej a menej.

Najväčšími nepriateľmi hodnoty peňazí sú populisti. Na svoje sľuby potrebujú stále viac a viac peňazí. Ich tlač neprebieha úplne chaoticky, takže si musia vymýšľať rôzne formy ich získavania na plnenie svojich nezodpovedných výdavkov.

Slovensko je v posledných rokoch majstrom v tvorbe vyložene škodlivých ekonomických nezmyslov. Majstrom nad majstrov je taký predseda vedúcej strany slovenskej spoločnosti. Neváha na svoje ego prezentované napríklad drahými hodinkami alebo utajovaným bohatstvom vymýšľať opatrenia, ktoré hraničia s hospodárskou sabotážou. Spomenúc si na svoje komunistické korene opäť vytiahol čarovný termín a to ZADARMO.  Vodca a jeho strana rozdávajú ZADARMO na všetky strany. Zadarmo je stále viac a viac. Kupuje si jednoduchších voličov zadarmo. Zadarmo ale znamená, že raz to niekto veľmi draho zaplatí. Zadarmo neexistuje pokiaľ nebudete musieť chodiť do práce tiež zadarmo. Každá hodnota musí byť aspoň zčasti vyvážená inou hodnotou. Čiže to zadarmo musí byť kryté peniazmi. Čiže zadarmo odvoz vlakom, zadarmo zdravotníctvo, zadarmo obedy v škole niekto musí zaplatiť. Ale vodca to nebude, čiže z jeho pohľadu to bude zadarmo.

Ďalším majstrom v tliachaní ekonomických nezmyslov je najznámejší slovenský kapitán. Najnovším hrdým činom je presadenie ďalšej z radu daňových povinností. Nikto, okrem neho asi nechápe zmysel tejto dane, respektíve poplatku. Na získavanie svojho osobného prospechu jeden populista rozdáva zadarmo a druhý vyťahuje z vrecák obyvateľov peniaze cez iné obete, ktorými sú v tomto prípade obchodníci. Dosť vážne pochybujem o tom, že voliči týchto populistov si uvedomujú, že všetky tieto nezmysly zaplatia oni sami.

Kreativita týchto populistov nemá hranice a kolotoč našej mizérie sa bude roztáčať stále rýchlejšie a rýchlejšie. Slovensko má vďaka bohu ekonomický vplyv na fungovanie eurozóny prakticky nulový, takže sabotáže slovenských populistov na stabilitu európskej meny zodpovedajú jej ekonomickej sile približne 0,6%, čiže jedno veľké nič. Slovensko má v rámci európskej únie približne 1% obyvateľov, ale HDP len polovičné, čiže hrdí veľmi nemáme byť na čo.

Takže, čo nás čaká v r.2019? Bude to predvolebný rok, takže nastane explózia ekonomických nezmyslov, populisti na obidvoch stranách politického spektra sa budú predháňať v rozdávaní zadarmo, odpúšťaní dlhov, rozdávaní balíčkov, vymýšľaní nových daní a poplatkov pre tých zlých podnikateľov. Uvidíme ešte, čo si títo pseudopolitici ešte povymýšľajú. 

Spojené kráľovstvo má vo svojej hymne "... boh ochraňuj kráľovnú...", Slovensko by namiesto burcujúcich textov mohlo svoj text zmeniť "....boh ochraňuj národ....".

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico s kandidatúrou neváhal, niektoré otázky ignoroval

Ústavnoprávny výbor vypočúva kandidátov na ústavných sudcov.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Fico už nevie pomôcť ani sebe

Predseda Smeru sa tvári, že je stále šéf.


Už ste čítali?