V minulosti sme sa pochopiteľne kolobežkovali takmer všetci chlapci. Pre dievčatá to v tej dobe bolo pod úroveň dám. Naše skutky sa pomerne striktne rozdeľovali na činnosť, ktorej holdovali chlapci a tie ostatné boli pre dievčatá. Bolo prakticky nemysliteľné, aby si dievča s nami zahralo futbal a pre nás s dievčatami skákať gumu alebo škôlku bolo nepredstaviteľné. Dnes vidím na kolobežkách už aj ženy a nepripadá nám to vôbec ako dačo neprirodzené.
Na kolobežke sa vozilo ťažko. Mnoho chodníkov bol neupravených a plynulo sa previezť bolo prakticky nemožné. Na tom sa nezmenilo nič. Lepšie sa v sídliskách vozilo po cestách lebo tam stretnúť auto bolo tak zriedkavé, že sme si to ako problém neuvedomovali.
Kolobežiek v Bratislave utešene pribúda, v drvivej väčšine sú to kolobežky elektrické lebo dnes sme už pohodlnejší a len málo inštitúcií umožňuje kolobežkárovi v práci sa osprchovať, svoju rolu v tom samozrejme zohráva i naša pohodlnosť. Takže preto vedú kolobežky elektrické.
Drvivú väčšinu sa po meste presúvam autom, prípadne na bicykli takže som sa nazdával, že stav bratislavských chodníkov mi je známy. Krutý omyl. Teraz ma mnohí odsúdite lebo na bicykel a teraz najnovšie aj na kolobežku používam chodníky. Čo by som samozrejme nemal. Ale keďže sa nechcem nechať zabiť na cyklistických pseudochodníkoch, ktoré v drvivej väčšine so skutočnými cyklochodníkmi nemajú nič spoločné, tak žiaľ musím využívať chodníky určené primárne pre chodcov. Alebo by to tak malo byť. Absolútna slepota a neochota policajtov všetkého druhu riešiť parkovanie vozidiel na chodníkoch vo veľkej miere v rozpore s predpismi a zdravým rozumom vás prinúti ísť v skupine porušovateľov predpisov. Ohľaduplnosť slovenských vodičov je legendárna, takže na cesty alebo nekvalitne namaľované cyklotrasy na cestách sa pustia len tí otrlí.
Už dlhé roky počúvam a čítam politických nominantov rôznej úrovne a najnovšie už aj údajne nezávislých kandidátov o komunálne posty o ich snahe zlepšíť cyklodopravu a stav infraštruktúry v meste, ktorá s civilizovanou časťou Európy nemá vôbec nič spoločné. Podľa rečí a sľubov by sme mali dnes mať život ako v raji. Ak by teda splnili to, čo nasľubovali pred predchádzajúcimi voľbami. Sľubovať sľubovali a skutočný stav sa sústavne zhoršuje. V západnej časti Európy vídam čoraz častejšie starších ľudí alebo imobilných pohybovať sa po mestách na elektrických vozíkoch. A tak, ako v iných oblastiach, znovu sme pri našich reáliách na hony vzdialení od rozvinutej časti Európy. Veľmi si nedokážem predstaviť pohyb našich imobilných spoluobyvateľov. Skôr sa nazdávam, že v dôsledku nezáujmu politikov sú odkázaní na izoláciu vo svojich bytoch. Nie že by nechceli, ale jednoducho vďaka nezáujmu politických nominantov o stav infraštruktúry v Bratislave, sú nútení ostávať doma. Veď jazda na kolobežke s jej malými kolieskami po meste je skutočným adrenalínom. Na rozdiel od imobilného v prípade núdze prejdete peši, jamy, obrubníky a hrboly preskočíte. Má to ale pozitívum v tom, že kolobežkár sa naplno musí venovať jazde a neskúšať rýchlostné rekordy.
Čo s tým? Normálne by to malo fungovať tak, že záujemca o komunálny post vám pred voľbami predostrie svoj program. Tak, ako je ale u nás pravidlom, tak to funguje iba na 50%. Politický nominat prisľúbi a nesplní. Nakoľko vy ho nemôžete v priebehu volebného obdobia prakticky odvolať, tak vám neostáva nič iné, iba sa rozčuľovať. A znovu by malo byť normálne, že takéhoto človeka viac nezvolíte na žiadny volený post lebo však nesľúbil to čo sľúbil. Prečo je to tak? V drvivej väčšine sú títo politici populisti, takže vám budú sľubovať to, čo by ste radi, ale oni už vopred vedia, že to nesplnia. A to preto, že v mnohých prípadoch tieto sľuby previesť do skutočnosti je nereálne, alebo v druhom prípade sa na vás jednoducho vykašľú. Spoliehajú sa na to, že mnoho ľudi je zvyknutých na to, že sľuby sa neplnia a jednoducho ich budú voliť opäť.
Ja mám pri voľbách stále problém. Ja chcem, aby svoje sľuby plnili. A tie sa v drvivej väčšine neplnia. Takže neviem, koho budem voliť. Viem ale s úplnou istotou, že koho nebudem. Nesplnené sľuby považujem v určitej miere za klamstvo, a ja takýchto ľudí v politike nechcem. Nielen v komunálnej.
