Vždy som rád cestoval. Za socializmu hlavne pracovne, i keď výlučne do socialistických krajín, aj taká Juhoslávia bola pre mňa nedostupná lebo ako u nekomunistu sa súdruhovia rozhodli, že by som mohol socialistickej krajine ublížiť alebo ju opustiť. Veľmi rád som ale na pár dní vypadol lebo som zmenil prostredie a vypadol z rozvinutého reálneho socializmu. Síce do iného socializmu, ale iného. Už aj to bola zmena.
Tento zvyk som si uchoval dodnes. Dnes teoreticky vypadnem z rozvíjajúceho sa kapitalizmu do rozvinutého kapitalizmu. Na prvý pohľad žiadna zmena. Ale len na prvý pohľad človeka, ktorý nevidel dva rozdielne svety. Nebudem rozoberať kvalitu potravín, to sa už aj voliči vládnucej strany presvedčili, že s tými potravina to u nás nie je s kostolným poriadkom. Stačila kontrola spišských párkov. A znovu to dajako utíchlo, ako keby ostatné potraviny boli v poriadku. Skôr si myslím, že politický nominant dostal za úlohu nedráždiť poslušné ovečky odhaľovaním slovenského marazmu a kontroly treba zamerať inam. Napríklad, či slnečné žiarenie je v súlade s predstavami vodcu strany. Na načerpanie energie už roky chodím za Dunaj. Vďaka bohu mám Dunaj za rohom a za ním som v inom svete. A vodca strany už hranicu nemôže zatvoriť, takže je nám sveta žiť. Do iných okolitých štátov sa veľmi nevyberám lebo vôkol jeden diktátor vedľa druhého a jeden z nich dokonca aj vyškolený a odchovaný ŠTB. A ten Dunaj mám aj tak najbližšie.
Pri svojich potulkách rád fotografujem. Pravdepodobne tak, ako drvivá väčšina ľudí nerád sa pozerám na špinu v meste, tisíce bilboardov nielen v meste, ale už aj pred lesnými porastami, i keď tam to pomaly už bude na nerozoznanie lebo vedúca strana svojou činnosťou umožnila, že Slovensko začína byť dnes jeden obrovský holorub, takže bilboardy v podstate bránia nášmu výhľadu na tú spúšť okolo nás. Takže ak chcem urobiť fotografiu bez následnej zdĺhavej postprodukcie, tak to je práca pre Sizyfa. Ale ja, človek mestský a pohodlný, idem radšej teda za ten Dunaj do miest, ktoré patrili do nášho bývalého štátneho zväzku. Takže sa cítim ako doma. I keď v tej krajšej izbe.
