Keď dvaja robia to isté - námestia plné ľudí

Autor: František Lefler | 10.3.2018 o 8:01 | Karma článku: 4,80 | Prečítané:  674x

V roku 1989 sme chodili mnohí na námestia po celom Slovensku s túžbou zbaviť sa komunistickej diktatúry. Dnes tam začali chodiť naše deti. S tým istým cieľom.

Tí, ktorí sme prežili polovicu života v soclalistickej spoločnosti, kde nám komunistický funkcionár určoval formu oblečenia, dĺžku vlasov, určoval nám svetonázor, určoval nám internacionálou navrhnuté spriaznené národy, určoval nám nepriateľa, určoval nám, kde môžeme stráviť svoju dovolenku, určoval nám kandidátov v povinných voľbách, určoval nám rozsah a druh potravín, ktoré sme mohli nakúpiť. 

Človek, ktorý vyrastal v tomto určovacom režime bol v skutočnosti nesvojprávnym jednotlivcom, ktorý ak sa vzpriečil podriadiť sa diktatúre proletariátu, tak bol ihneď zrazený na kolená.  Nakoľko v socialistickom zriadení musel byť každý zamestnaný, tak v prípade sprotivenia sa funkcionárom komunistickej strany nebol schopný  si zohnať pracovné miesto. A kto nebol zamestnaný, tak bol obratom obvinený z trestného činu príživníctva a putoval do výkonu trestu. Takže nepohodlný človek robil smetiara, kuriča, prípadne iné vychytené profesie.

Tohoto všetkého sme sa radi po roku 1989 zbavili a poriadne sme si vydýchli. Revolúciu sme nazvali nežnou lebo komunistickí pohlavári ostali nepotrestaní. Všetci z toho obdobia si pamätáme, ako títo funkcionári zaliezli kdesi pod kamene. Sami ostali určite zaskočení tým, že sa nedočkali žiadneho trestu. Jedinou výstrahou im bol príklad ich súdruha z Rumunska, ktorého aj s jeho manželkou, predsedníčkou rumunskej akadémie vied s dosiahnutým základným vzdelaním jednoducho narýchlo ustanovený tribunál odsúdil na trest smrti, vyviedol ich pred budovu a vojenská čata ich zastrelila. A bol pokoj.

Dokážem si predstaviť, s akým strachom komunisti na Slovensku toto sledovali a stranícke legitimácie húfne vracali, respektíve sa "transformovali" na Stranu demokratickej ľavice. Vinou nedôslednosti vtedajšej vládnej garnitúry sa stali členmi vládnych koalícií. Drvivá väčšina komunistov zo socialistického obdobia neboli žiadni ľavičiari, ale boli to len bezcharakterní prospechári, ktorí boli schopní aj z takého  sviatku birmovania ísť podpisovať prihlášku do komunistickej strany. Tieto charakterové vlastnosti boli priamo v génoch novej SDĽ, ktorá sa hneď zapojila do tunelovania, rozkrádania krajiny, ako napríklad účasť v tunelovaní Devín banky, podvody s deblokáciami ruského dlhu a bezpočet ďalších. Následne sa táto strana stala so svojou členskou základňou súčasťou SMERu.  A z komunistov sa plynulo stali smeráci, alebo sociálni demokrati.

V socialistickej spoločnosti bolo všetkého nedostatok, všetko bolo potrebné nie kupovať, ale zháňať a zľudovelo to tradičné: kto nekradne, okráda svoju rodinu. Tento režim vychovával obrovské množstvo parazitov.

Dnešní, už teda ich nazvime sociálni demokrati tento režim vytvorili a vedeli sa v ňom pohybovať ako ryba vo vode. A znovu nedoslednosťou ostatných politických strán sa im postupne podarilo tento zhubný systém implantovať do dnešnej spoločnosti. Parazitujúca vrstva spoločnosti jednoducho slušnej časti národa ukradla túto krajinu. Výrazne im k tomu dopomohli a naďalej pomáhajú skupiny obyvateľstva, ktoré nezachytili vývoj spoločnosti v Európe a vo svete. Potrebujú mať svojho vodcu, ktorý by im určil ich ďalšie kroky. Potrebujú, aby im niekto navrhol pre nich najvhodnejšiu školu, najvhodnejšie zamestnania, najvhodnejšie miesto bydliska. Svet je ale dnes už niekde úplne inde. Každý, kto si myslí, že v zamestnaní s jednou pracovnou náplňou u jedného zamestnávateľa  ostane celý pracovný život je slušne povedané naivka. Za čias HZDS sa im hovorilo babky demokratky, dnes ich spoznáme podľa karafiátov po oslavách MDŽ.

Nebudem tu rozoberať všetky formy tejto spoločenskej rakoviny, ktorú do spoločnosti naimplantovali títo sociálni demokrati. Pred takmer tridsiatimi rokmi sme stáli na tom istom námestí my, dnes tam stoja s nami naše deti. A stojíme tam proti stále tým istým ľuďom. Vtedy to boli komunisti, dnes sú to "smeráci". Vždy sa ale spájali s podobnými zločineckými organizáciami vo svete. Vtedy s ruskými komunistami, dnes s talianskou mafiou.

Pomôžme našim deťom zbaviť sa konečne tejto zločineckej chobotnice, nech sa už nazýva akokoľvek. Pomôžme im vybudovať slušnú občiansku  spoločnosť a dotiahnuť prerod, ktorí sme my vlastnou nedôslednosťou, pohodlnosťou jednoducho nezvládli.  Aby sme sa v budúcnosti mohli bez hanby obzrieť dozadu. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Ekonóm: Penzia v 65 rokoch je len drahý spôsob, ako získať hlasy

Smer chce, aby ľudia odchádzali do penzie najneskôr v 65 rokoch. Prečo je to veľký problém, vysvetľuje pre SME odborník na dôchodky.

komentár petra tkačenka

Fico to s dôchodkami myslí vážne

Predstavme si, ako nám vymysleli dôchodkový systém v roku 1937.

KOMENTÁRE

Hrádza proti extrémizmu sa rozpadla (píše Michal Havran)

Fašisti na nič iné nečakali


Už ste čítali?