Keď dvaja robia to isté - Taliansko verzus Slovensko

Autor: František Lefler | 6.3.2018 o 9:40 | Karma článku: 3,00 | Prečítané:  646x

Starostlivosť o vlastných občanov, respektíve pomoc vlády svojim obyvateľom v prípade živelných udalostí sa Európe považuje za povinnosť.

Taliansko vnímame ako jednu z najpostihovanejších krajín v Euópe, hlavne v súvislosti so živelnými katastrofami, hlavne so zemetraseniami. Vulkanická činnosť v Taliansku je v Európe najaktívnejšia. Slováci pri rôznych takýchto prípadoch si tieto udalosti pozrú v správach, v lepšom prípade vnútorne týchto ľudí aj poľutujú a počas ďalšieho spravodajského príspevku plynulo pokračujú v pití piva z plastovej fľaše. Veď Taliansko je tak ďaleko a väčšina národa v tej krajine nikdy ani nebola a Taliansko si predstavujú len ako zločineckú dieru, kde sa mafiáni prevážajú v najdrahších autách. A množstvo ľudí to ani poriadne nezaregistruje. Taliansko je navyše krajinou, ktorá podľa mienky slovenského baču nedokáže ani chrániť vonkajšie hranice EU pred utečencami lebo ich predsa vyťahujú zo Stredozemného mora. Typický Slovák by im ukázal, ako sa má chrániť morská hranica a určite to ovláda lepšie ako Taliansko. Pritom drvivá väčšina Slovákov má svoje skúsenosti s vodou len na úrovni dedinského potoka, ktorý keď sa na jar vyleje, tak je celá krajina na nohách. A vtedy nastúpi najvyšší politický nominant, ktorý odhodlane zo svojho bavoráka zvíťazí na vodným živlom a po zohranom divadle pred kamerami sa znovu odvezie do svojej teplej pracovne za svojimi poskokmi.

Také zemetrasenia prinášajú so sebou množstvo zničených domov, infraštruktúry a prevrátených ľudských osudov. Miestne i vládne orgány stoja z minúty na minútu pred problémom ubytovania množstva obyvateľov. Pri podobných nešťastiach býva miestna infraštruktúra takmer nepoužiteľná, takže to množstvo ľudí treba previezť na miesta, kde je potrebné týchto ľudí ubytovať a postarať sa o nich v dlhšom horizonte, pokiaľ sa pôvodná výstavba neobnoví, aby sa títo ľudia mohli vrátiť do svojich domovov. Taliani sú s tým uzrozumení, sú hlavne zvyknutí spoľahnúť sa sami na seba. A nikoho ani nikdy nenapadlo, viniť za to napríklad aj Sorosa. Na mieste zvykne pomáhať aj armáda výstavbou mobilných ubytovaní, stanov.

A čo Slovensko? U nás sa chvalabohu netrasie zem. Takže tento problém nemáme. Slovensko má rôzne zložky a organizácie, ktoré majú za povinnosť v prípade živelných udalostí, teroristických útokoch organizovať pomoc obyvateľstvu, v prípade potrieb zabezpečiť aj náhradné ubytovania. Politickí nominanti si raz za čas urobia cvičenie, telefonicky všetky vybavia, vyplnia tabuľky, priebežne informujú svojich straníckych nadriadených, vypijú litre kávy, vzájomne sa potľapkajú po ramenách, prípadne aj popijú niečo a potom sa v služobných autách porozvážajú domov. A sú spokojní s existujúcim stavom, veď sú predsa pripravení. Veď im to predsa potvrdil aj ich stranícky vodca.

Matejovce. Čo je to vlastne? Pre neznalých je to mestská časť Popradu. V predchádzajúcich dňoch požiar pripravil o bývanie asi stovku obyvateľov. Z hodiny na hodinu ostali pod holým nebom.  Mimochodom sú to občania Slovenska. Podľa všetkého by som očakával na mieste straníckeho vodcu, aby pred kamerami organizoval pomoc našim spoluobčanom. Nedočkal som sa. Nemusím byť ani veľký mysliteľ, aby som si nedomyslel prečo. Obydlia predsa zhoreli našim počerným občanom. A to sú predsa ľudia druhej kategórie. Takže vodca neprišiel a ani nevydal žiadne vyhlásenie. Obec týchto ľudí nasťahovala najprv do školy, teraz ich ide sťahovať do miestneho kina. Lebo nemá kde. V kraji, v ktorom sú desiatky penziónov, hotelov. Okrem toho máme rôzne civilné obrany na čele s politickými nominantami, ktorí sa počas rôznych cvičení potľapkávajú po ramenách. A zrazu nemá kto pomáhať našim spoluobčanom. Že by v tejto krajine, krajine Európskej únie fungovala skutočná diskriminácia? Asi by sa ťažko vodcovi vystúpilo v médiách s oznamom, že vláda uhradila týmto spoluobčanom ubytovanie v miestnych ubytovacích zariadeniach, pokiaľ sa problém nevyrieši. To by sa zdvihla vlna kritiky jeho voličov. Viem si predstaviť tie nenávistné výkriky : znovu rozdávate cigáňom. Ale sú to predsa naši spoluobčania. A pritom jeho voliči tlieskajú pri vyhadzovaní desiatok miliónov na záchrany rôznych "váhostavov", budovanie štadiónov pre svojich oligarchov a ďalšie nezmysly. 

Pravdou je ale to, že sa zatiaľ nevyjasnilo, že či im tie obydlia nezapálil sám Soros, aby destabilizoval  našu úspešnú krajinu na ceste do jadra Európy. Bez ohľadu na príčinu, stojí krajina pred úlohou pomôcť stovke svojich občanov.  Bez ohľadu na vyšetrovanie Sorosa, by bolo potrebné, aby politickí nominanti pomohli týmto občanom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Žitňanská sa rozhodla odísť zo strany Most-Híd

Exministerka spravodlivosti opúšťa aj poslanecký klub.

Autorská strana Matúša Krčmárika

Nemusí to vyzerať ako brexit

Odísť z Únie sa dá aj nenápadne. Ako v krajinách Visegrádu.

Komentár Zuzany Kepplovej

Kto žiadal otvorenosť, nikdy v cirkvi nepochodil

Obvinený biskup vidí tradičných nepriateľov.


Už ste čítali?