Dôchodky zakotvené v ústave, čo ešte?

Autor: František Lefler | 10.12.2017 o 16:35 | Karma článku: 6,72 | Prečítané:  1140x

Dočítal som sa, že stranícka úderka SMERu odchovaná na socialistických istotách má snahu zakotoviť do slovenskej ústavy maximálny vek odchodu do dôchodku.

Takýto populistický nezmysel asi môže napadnúť len človeka, ktorý úspešne urobil v minulosti vysokoškolskú skúšku z marxizmu-leninizmu.

Čo je to vlastne  dôchodok? Dôchodok v minulosti slúžil na náhradu príjmov starého človeka, ktorý vzhľadom k svojmu zamestnaniu počas aktívneho ekonomického života si nebol schopný zabezpečiť  na starobu dajaký príjem. Za čias Rakúsko-Uhorska dôchodok dostávali štátni zamestnanci, zamestnanci železníc, policajti, čiže skupiny obyvateľstva, ktoré vykonávali činnosť potrebnú pre chod krajiny a nemali možnosť byť ekonomicky aktívni v inej oblasti.

Postupne sa tento systém sociálneho poistenia, zjednodušene ho nazvime dôchodok rozširoval na stále väčšie skupiny obyvateľstva a pomaly prestal plniť svoju pôvodnú funkciu. 

Humanizácia ľudstva v spojení s prírastkom obyvateľstva postupne viedla k tejto Ponziho schéme, ktorá nás začala dobiehať a dá sa povedať, že nás už aj dobehla. Prirodzený prírastok obyvateľstva v Európe sa prakticky zastavil. Pôrodnosť klesla prakticky na úroveň, ktorá už neumožňuje prirodzený prírastok obyvateľstva a čím je väčší tento problém, tak tým viac zamestnacov má pocit, že má nárok na čoraz vyšší dôchodok a samozrejme v čo najskoršom veku.  A vtedy nastupujú populisti. To je ich pôda, to je miesto, kde sa cítia najistejšie. A vtedy populisti začínajú sľubovať nesplniteľné a čím väčšia hlúposť, tým väčší úspech vo voľbách. 

Keď si tak rozoberám úspechy jednotlivých strán a ich programov, tak začínam chápať, prečo je Slovensko na chvoste vo výdavkoch na vzdelanie. V rámci krajín Európskej únie Slovensko dosahuje približne 16% vysokoškolsky vzdelaných ľudí, čo je v únii hlboký podpriemer a snaha únie dosiahnuť do roku 2020 minimálne 33% vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov je pre našu krajinu nedostihnuteľná. Najmä teraz, keď vedúca strana spoločnosti má snahu nahnať čo najviac mládeže krajiny do učňovského vzdelania a potlačiť rozvoj vysokoškolského štúdia. Aj keď sa všetkým vysokoškolákom nepodarí zamestnať sa v odbore, je vysokoškolsky vzdelaná rodina predpokladom základu lepšej výchovy detí, ktoré sú viac vedené k slušnému správaniu sa a vzdelávaniu sa. Čo ale vyvoláva paniku  populistov vo vedení krajiny je fakt, že tieto kategórie obyvateľstva sú viac vyberaví pri voľbách, sú viac kritickí k zvoleným predstaviteľom krajiny a je menšia pravdepodobnosť, že sa pridajú k rôznym radikálnym a extrémistickým skupinám.  

Podľa rôznych štatistík sú Slováci jedným z najmenej tolerantných národov v Európe. Drvivá väčšina Slovákov nechce mať za suseda černocha, aziata, moslima,  cigáňa, gaya, lesbičku, a je dosť možné, že by ani nemal byť napríklad ľavák. 

Pri súčasnom reálne katastrofickom výhľade demografickej krivky na Slovensku, nemá krajina žiadne dobré riešenie zabezpečenia vyplácania dôchodkov v budúcnosti. Na Slovensku sa už teraz dvihla veľká vlna nevôle pri zamestnávaní občanov iných krajín Európy, ľudia sa pomaly chovajú nenávistne k Srbom, Rumunom, Ukrajincom lebo títo sú ochotní a schopní vykonávať práce, ktoré z rôznych dôvodov nie sú schopní vykonávať Slováci. 

To je realita. A čo teraz s tým. Ak vychádzam z vzdelanostnej úrovne Slovenska, tak občania potrebujú počuť jednoduché a priame riešenie. A nie je nič jednoduchšie pre vedúcu stranu spoločnosti poprieť svoj nedávno prijatý zákon o dôchodkovom zabezpečení a začať púšťať nezmysly o ústavnom zákone ohraničenia maximálneho veku odchodu do dôchodku.  Slovensko dodnes dopláca na riešenia komunistov z éry socializmu, ktorá nás dostala do toho marazmu, v ktorom sa nachádzame dnes. Takže nám tí istí populisti založia ďalší ekonomický granát, ktorý nám s plnou silou vybuchne už o pár rokov. Slovensko už zopár rokov prejedá svoju budúcnosť jedným populitistickým opatrením za druhým. Ako z toho von? Pravdupovediac nevidím to ružovo. Čoraz väčšie skupiny obyvateľstva sú zavislé ako námedzní robotníci vo fabrikách, pozerajú sa na svet svojim jednoduchým pohľadom a nevedia, alebo nechcú si zrátať, koľko je dva plus dva. A populisti im ponúkajú chlieb a hry. Takže namiesto vedeckých centier staviame pre oligarchov štadióny.  A alkoholom potúžení "športoví" fanúšikovia pourážajú na štadiónoch všetkých vôkol seba, dajako sa dostanú domov, aby ráno stihli svoj autobus k pásu vo fabrike.

Toto je veru čierny výhľad pre krajinu. Ale máme to vo vlastných rukách.  Prvá iskierka nádeje zasvietila pri župných voľbách. Nezadusme ju.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Žitňanská sa rozhodla odísť zo strany Most-Híd

Exministerka spravodlivosti opúšťa aj poslanecký klub.

Autorská strana Matúša Krčmárika

Nemusí to vyzerať ako brexit

Odísť z Únie sa dá aj nenápadne. Ako v krajinách Visegrádu.

Komentár Zuzany Kepplovej

Kto žiadal otvorenosť, nikdy v cirkvi nepochodil

Obvinený biskup vidí tradičných nepriateľov.


Už ste čítali?