Peter Kažimír - predseda Euroskupiny

Autor: František Lefler | 4.12.2017 o 17:03 | Karma článku: 7,69 | Prečítané:  1044x

Kandidatúra slovenského ministra na post predsedu Euroskupiny, kandidatúra Slováka na post generálneho tajomníka OSN, slovenská kandidatúra na sídlo liekovej agentúry - hocktorý mladík by povedal "...si sa s koňom zrazil?"

Neviem ešte domyslieť, čo znamená táto hra. Či sa východoeurópske postkomunistické privatizačné skupiny pozviechali po otrasoch zapríčinených pravicovými vládami alebo vyzvedač z Kremľa rozbieha ofenzívu. Jednoznačne sa mi zdá, že tieto kandidatúry majú v slovenskej verejnosti vyvolať dojem z toho, aká je Európska únia voči Slovensku nespravodlivá a jej jediný cieľ bol zničiť zaostalé nevýkonné slovenské hospodárstvo a sprivatizovať naše salaše. Nakoniec nás budú presviedčať, že náš jediný priateľ a ochranca je na východe a prípadná ďalšia okupácia nebude okupáciou, ale pomocou.

Na základe čoho nás vládne sily presviedčali o nereálnych predpokladoch získania týchto postov alebo inštitúcií?  Pri každej kandidatúre nás, naivné ovečky, presviedčali o reálnych šanciach zisku týchto  uvoľnených pozícií. Fakt si niekto reálne myslel, že USA, Veľká Británia a  ďalšie civilizované  krajiny dopustia, aby sa generálnym tajomníkom OSN  stal študent moskovského inštitútu, bývalý člen KSČ a predstaviteľ krajiny, ktorá nerešpektuje vlastné záväzky napríklad pri poslednej migračnej vlne?

Európska lieková agentúra - vládni populisti slovenské ovečky dlhý čas živili nereálnymi očakávaniami v získaní Európskej liekovej agentúry do Bratislavy.  Masírovali svojich voličov rôznymi argumentami, výhodami Bratislavy pred zvyškom Európy. Absolútne groteskne pôsobili odkazy na blízke letisko, ktoré mimochodom patrí inej krajine a na jeho vysokom hodnotení nemá Slovensko žiadnu zásluhu. Z Bratislavy môžu lietať len snáď do Plovdivu alebo dajakého Ulanbátora. Na stav slovenskej dopravy asi stačí letmý pohľad na železničnú stanicu v Bratislave. Želanie samotných zamestnancov agentúry považovali a deklarovali ako nedôležité a nepodstatné. Lenže nevysvetlili svojim obdivovateľom jeden zásadný a hlavný argument, ktorým je aj želanie zamestnancov. Agentúra nie je automobilka, kde sa jednoducho prevezú stroje a skladať súčiastky dokážu aj pomerne jednoduché tvory. Postupne to budú roboty a robotník bude naďalej strácať na svojom význame. Presťahovať agentúru, ktorá musí ostať naďalej funkčná nie je také jednoduché ako presťahovať fabriku. Vyžaduje sa pri tej práci vzdelanie, odbornosť, nestrannosť a ďalšie atribúty, ktoré sú slovenskému národu pomerne cudzie. Presviedča nás o tom aj najnovší vládny výstrelok, ktorý presviedča slovenskú mládež, že  študovať nie je tá najlepšia cesta. Ideálne podľa dnešných populistov je učňovské vzdelanie lebo takto je možné plynule zo školských lavíc prejsť za výrobnú linku. To, že civilizovanejšia časť Európy sa uberá iným smerom, nie je pre vodcov krajiny podstatné.Treba vychovať a zvýšiť hlavne množstvo jednoduchších, manipulovateľných  voličov bez vlastného názoru.

Ďalšiu šancu nám naša vláda podhodila v poste predsedu euroskupiny. Táto kandidatúra bola svojim spôsobom podrazom straníckej bunky SMERu, ktorá týmto opäť dokazuje, že v klube eurosocialistov je pravdepodobne omylom. Lebo ak klub kandidáta má, tak nie je korektné poza bučky prihlásiť iného. V konečnom dôsledku to ale nie je nič mimoriadne. V straníckych štruktúrach KSČ, ktorých bývalí  členovia sú dnes vedúcou silou vo vládnej strane bývali takéto postupy bežné. Ale v civilizovaných častiach sveta sa takéto spôsoby nenosia. Takže odhliadnuc od reálnych výsledkov údajnej "konsolidácie" slovenských financií, bolo jasné, že tento kandidát je nepriechodný. Ak teda nerátame za úspech tohto ministra zdvojnásobenie štátneho dlhu SR za posledných 10 rokov a sústavné  nedodržiavanie už raz schválených štátnych rozpočtov SR.

Ako v budúcnosti aj reálne získať akýkoľvek post vo svete, prípadne Európe? Drvivá väčšina politikov v zahraničí podobné posty považuje za prejav dôvery, prípadne je to aj určitá forma odmeny pre človeka, prípadne krajinu. Skúsme sa zamyslieť nad tým, čím naša krajina prispela do spoločného v prípade Európskej únie? Asi to nebol pád vlády pri schvaľovaní Eurovalu, čiže absolútne odmietnutie spolupatričnosti s ostatnými. Taktiež tam nemôžeme zaradiť  bohapusté rozkrádanie eurofondov, čiže pracne vyzbieraných peňazí daňových poplatníkov Európy, nechať niektoré krajiny Európy v problémoch s viac ako miliónom migrantov, dokonca za to aj zažalujeme Európsku úniu, samozrejme nezmyselne a zbytočne. Je toho veľmi veľa, kde sa nemáme čím chváliť. Skúsme sa najprv naučiť niečo ponúknuť, až potom nastrčiť ruku. Až potom môžme niečo aj očakávať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Ekonóm: Penzia v 65 rokoch je len drahý spôsob, ako získať hlasy

Smer chce, aby ľudia odchádzali do penzie najneskôr v 65 rokoch. Prečo je to veľký problém, vysvetľuje pre SME odborník na dôchodky.

komentár petra tkačenka

Fico to s dôchodkami myslí vážne

Predstavme si, ako nám vymysleli dôchodkový systém v roku 1937.

KOMENTÁRE

Hrádza proti extrémizmu sa rozpadla (píše Michal Havran)

Fašisti na nič iné nečakali


Už ste čítali?