Všetko spoločné prináša možnosť korupcie. Nikdy sa nikomu nepodarilo a ani sa nepodarí zo spoločného nadeliť každému toľko a takým spôsobom, aby to prinieslo spoločnosti maximálny efekt. Veľmi pravdepodobne takýto problém bol aj pri delení koristi. Veď nie každý kúsok mamuta bol rovnako chutný. Jediná neskorumpovaná pri delení jedla je mama, ktorá myslí dopredu, pozná chute jednotlivých spolustolovníkov, takže v priebehu určitého obdobia sa k najchutnejším kúskom kuraťa dostane spravodlivo každé dieťa. I keď ani toto nie je v skutočnosti spravodlivé, ale mama najlepšie kúsky vždy nechá svojim deťom. Robí to ale dobrovoľne a rada, preto je to v poriadku.
Pri peniazoch je to ale úplne iné. Každá bankovka je rovnako chutná, na rozdeľovanie nedohliada mama, takže tu jednoznačne funguje zákon džungle. Každý si utrhne, čo sa dá. V dnešnej modernej spoločnosti o výške lupu nerozhodujú svaly, ale postavenie v hierarchii skorumpovaného politického systému. A pritom je smutné, že o skutočnom lupe nerozhodujú tí, ktorí svoju tvár vystavujú každý deň v médiách a na verejnosti, ale iní. Tí nemusia stáť na tlačovkách pred bezzubými novinármi, ale krajinu ovládajú z pohodlia kancelárií. Tam strávia nevyhnutný čas a inak sa izolujú v domoch obohnaných vysokými múrmi, strážení vlastnými ochrannými službami a pre lepší pocit súkromia trávia svoj voľný čas v rôznych karabikoch, kde lietajú svojimi jetmi.
Systém funguje pomerne dobre lebo skutoční vládcovia krajiny sú anonymne mimo svetiel reflektorov a všetku slávu, ale i hnev ulice na seba berú politici. Tým robí jednoznačne dobre mancovať sa pred verejnosťou ako vládcovia a v konečnom prípade ajoni rozhodujú. Toto je dnešná šľachta v spoločnosti.
A potom je tá druhá strana, to zvyšné obyvateľstvo krajiny, ktoré vytvára skutočné hodnoty, za ktoré dostane len zlomok skutočne vyprodukovaného. Tí pracujú vo fabrikách, úradoch, nemocniciach, prípadne čoraz menšia časť sa venuje podnikaniu. Podnikateľ je najťažšie ovládateľná ovca, takže z tých je potrebné urobiť nepriateľa ľudu a každodennou šikanou im znepríjemňovať život. Najvhodnejšou ovcou sú desaťtisíce pracujúcich vo fabrikách. To je najľahšie ovládateľné stádo.
V minulosti si šľachta strážila svoje léno, nevpustila nikoho medzi seba a poddaným pustila len toľko, aby prežili a mohli pracovať pre svojich vládcov. Príležitosť pre tieto spodné časti spoločnosti bývali rôzne veselice na zámkoch, kedy sa nemajetní motali v okolí, aby si ukoristili po takýchto hodovačkách zvyšky, ktoré už boli pre šľachtu nezaujímavé. Tak ako bolo vtedy privilégiom robiť na zámku, tak je aj dnes privilégiom robiť poskoka dnešným politikom. Tam sa vždy podarí najviac si prilepiť na prsty.
Politici zásadne nič nerozdávajú zo svojho. Rozdávajú vždy len z cudzieho. Spodine vždy ostanú z tých hodov len kosti. Takú kosť svojim ovciam najnovšie rozhodili politici s veľkou slávou a to zvýšenie minálnej mzdy, príplatky za nadčasy, prácu v noci a pre dôchodcov možnosť neplatenia odvodov za svoju snahu privyrobiť si k biednemu dôchodku, 13 a 14 plat. Lebo tie ovečky vo fabrikách pravdepodobne neocenia toto gesto politikov, ktoré v konečnom dôsledku znamená len to, že všetky tieto úľavy si musia pracujúci vyprodukovať z vlastného lebo politik zo svojho nedá zásadne nikdy nič. Ale zalepia svojim ovečkám podobnými gestami oči, vytvoria pod vlastnou kontrolou úrad, ktorý má dohliadať na ich korupčné správanie. Výsledkom bude, že všetky podobné úrady, polícia, prokuratúra budú pracovať na drobnej korupcii, čiže budú naháňať študentov za 20 eurové úplatky, dohliadať na lekárov, aby nezobrali ako úplatok vajíčka alebo kura a šľachta sa bude zo svojich jetov rehotať a prizerať sa z výšky, ako sa svoloč v tom prachu dolu ruve o zvyšné kosti z ich hostiny. A v žiadnom prípade ani neskúsia zo Slovenska vytvoriť riadne fungujúcu spoločnosť. Je smutné, že tie ovečky ešte tomu tlieskajú.
