Viem, koho nebudem voliť

Autor: František Lefler | 7.9.2017 o 8:17 | Karma článku: 4,75 | Prečítané:  868x

Demokracia a slobodné voľby. Slovensko tieto dva atribúty slobodnej voľby občanov pozná len necelých tridsať rokov. Asi je to málo lebo som presvedčený, že ich nevieme využívať.

Bežní občania ich podľa mňa využívať nevedia, naproti tomu aparátčici ich vedia dokonale zneužívať.

Ako chlapec som bol v detstve v našej sídliskovej bande. Každý musel byť v bande, inak nič neznamenal. Veďľajšia ulica mala tiež svoju bandu. A ďalšia tiež. Neviem koľko v tých časoch mala Bratislava takých detských bánd. Starší tiež mali svoje bandy, tie najznámejšie boli v okolí YMCA, Klingerka mala svoju bandu a Mexiko (dnešná Trnávka)  bolo pre nás neprístupné lebo ich banda bola neľútostná.

Dnešní členovia takýchto bánd sa volajú politici. Vládnu tam tie isté pravidlá, ako v tých našich bývalých bandách. My sme mali takých síce nevolených, ale rešpektovaných  šéfov, dnešné strany majú svojich predsedov, veľa razy nerešpektovaných, ale volených. Každý predseda musí vo svojej bande vládnuť železnou rukou, inak ho niekto rýchlo zosadí. Lebo byť šéfom bandy, resp. predsedom strany má svoje nekonečné výhody. Predseda bandy je vždy na čele, rozhoduje o činnosti bandy. Predseda bandy má aj vždy najlepšiu babu za frajerku.  Naším lupom bývali hlavne čerešne, na ktoré sme chodili do Brennera alebo Prievozu. Tam boli rodinné domy so záhradami a čerešne boli všade. Dnešní členovia bandy majú eurofondy. A šéf bandy, pardon predseda strany rozhoduje o výške lupu a jeho rozdelení. 

V minulosti tieto naše bandy mali lokálny základ a to bolo zoskupenie domov, ulice, prípadne obytnej štvrte. Členom mohol byť len miestny. Dnes nastal úžasný pokrok, svet sa zmenšil, ale nie tak veľmi, členom bandy musí byť len niekto zo Slovenska. Bandy už môžme kľudne  nazývať politickými stranami. Tie majú oproti našim bandám oveľa viac členov, ale hierarchia ostala nezmenená. Stranu vedie vodca, ktorý sa nazýva predseda. Vodca je také autoritárske, predseda zaváňa demokraciou. Výsledok je ale ten istý, predseda je nedoknuteľný, je najmúdrejší, všetci považujú jeho názor za svoj. Miminálne navonok.

Na jeseň budú u nás opäť so železnou pravidelnosťou voľby. A budú sa opäť nazývať slobodné. Slovenská ovečka, čiže volič sa môže slobodne rozhodnúť, či pôjde voliť alebo nepôjde. Zvyšok je už na politických stranách alebo miestnych mecenášoch, ktorí občas namiesto politických nominantov vystrčia do popredia takzvaných nezávislých. Tých začína byť čoraz viac lebo rastie počet obyvateľov, ktorých pri vyslovení akéhokoľvek slovného spojenia spojeného s politikou prepadne silný dávivý efekt.

Ale len skutočná ovečka uverí nezávislosti kandidáta, ktorý obsadí svoje teritórium stovkami reklamných nosičov už pol roka vopred a pritom finančná náročnosť takejto lotérie je mimo chápania väčšiny obyvateľov  a väčšina ovečiek by to nedokázala zaplatiť za celoživotný zárobok, nie úspory, ale zárobok. Ale poctivý, údajne nezávislý kandidát na to zdroje samozrejme má a získal ich výlučne poctivou prácou. Tým, ktorí nie sú nezávislí, to zaplatí politická strana. Možno je to poctivejšie lebo takto každý vie "kto za koho kope", ale tí takzvaní nezávislí svojich financmajstrov neprezradia. To všetci ostatní uvidia ale až po voľbách. 

Nezávislý kandidát je možno dobrým kandidátom v malej obci, kde každý každého pozná a vhodný kandidát nepotrebuje mať hlavu uväznenú v chomúte politickej strany.  V dnešných župách nepozná nikto nikoho, takže nezávislý kandidát je veľkou lotériou. Minimálne takou veľkou lotériou sú ale zoskupenia politických strán, kde sa spájajú veriaci s komunistami, poľnohospodári s učiteľmi, šoféri s lekármi, nacionalistický Slovák s Maďarom. Každý má pritom svoje vlastné ciele a záujmy, ktoré sú reálne nezlučiteľné, okrem základných cieľov, ktoré majú všetci rovnaké. Cestu k týmto cieľom majú ale zásadne odlišnú a iným spôsobom dokážu riešiť vzniknuté problémy.  Potom nerozumiem takýmto koalíciám.  Jedni požadujú názvy dedín v slovenskom jazyku, druhí v maďarčine, jedni chcú stavať kostoly, druhí mať na farách boľševické revolučné bunky.  A ak by to niekde nefungovalo, tak bude, lebo vodcovia, predsedovia strán sa v Bratislave na tom dohodli. Oni vedia najlepšie, čo je v takom Prešove potrebné a nie dajakí miestni posluhovači. 

Neviem dnes ešte povedať, koho budem na jeseň voliť ja. Ani nemôžem lebo každá župa má aj svoje špecifické problémy a nebudem si ani nárokovať právo niekomu radiť, koho by mal voliť. Výber bude ťažký, ale ja viem, že nikoho z tých hore vymenovaných voliť nebudem. Lebo stav, v akom sa naše župy nachádzajú je výsledkom činnosti tých politických nominantov, prípadne "nezávislých", ktorí sa na činnosti  miestnej samosprávy podieľali do dnešných dní.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Matúša Krčmárika

Nemusí to vyzerať ako brexit

Odísť z Únie sa dá aj nenápadne. Ako v krajinách Visegrádu.


Už ste čítali?