V apríli roku 2012 Slovensko zažilo prvý raz vo svojej histórii tri podpredsedníčky Slovenskej národnej rady. V rámci určitej rivality sa jedna, dosiaľ mediálne nie príliš známa dáma, považovaná za chránenkyňu údajného trnavského mecenáša vedúcej strany Slovenska rozhodla výrazne zviditeľniť na Slovenskej politickej scéne. Podala návrh zákona výrazne obmedzujúceho stavby a umiestnenie reklamných zariadení, čiže bilboardov a megaboardov v okolí slovenských ciest. Drvivá väčšina slovenských srdiečok zaplesala lebo každému, čo len trošku súdnemu človeku je stav reklamných stavieb pri cestných komunikáciách minimálne nepríjemný. Nehovorím o aspekte z pohľadu dopravnej polície a vplyvu na bezpečnosť cestnej premávky. Vyznieva smiešne, keď vás policajt bude pri cestnej kontrole pokutovať kvôli visiacemu krížiku na spätnom zrkadle lebo znižuje nerušený výhľad z vozidla a na druhej strane polícia na reklamné zariadenia pri cestných komunikáciách rezignovala, žiaľ v mnohých prípadoch dokonca schválila ich umiestnenie.
Nádej na zlepšenie situácie s reklamnými zariadeniami pri cestách vyhasla po krátkych pár mesiacoch, kedy táto pani usúdila, že medializácie stačilo a uvedený návrh stiahla z parlamentu. Neprajníci by povedali, že túto svoju myšlienku "zobchodovala". Nie je podstatné prečo návrh stiahla, ale situácia s reklamnými zariadeniami sa nezmenila, dokonca si myslím, že sa sústavne zhoršuje lebo výstavba nových pokračuje a nevidno likvidáciu starých. U mnohých stavieb podľa ich stavu vidno, že ani majiteľa už nemajú, prípadne tento o ne nejaví záujem.
Na ilustráciu nižšie prikladám zopár fotografií, ktoré by premenovanie Slovenska na vyššie spomenutý Bilboarland podporili.
Pri priložených fotografiách som si dovolil použiť už skôr publikovanú myšlienku, kde sú reklamné zariadenia zvýraznené farebne.
Bilboardland
